Slider 1Slider 2Slider 3

Biblický desiatok | Desiatky a kresťanská zrelosť

(Prednáška na tému Desiatkov, ktorá odznela v Dóme sv. Martina)

Desiatky a kresťanská zrelosť

Táto prednáška nadväzuje na prednášku "Sú peniaze požehnanie?" a bolo by dobré si prečítať najskôr tú a až potom pokračovať s touto.

Keď som sa pred týždňom vracal naspäť do Bazileja, kde pracujem, tak mi hlavou prebiehalo, čo sa tu počas prednášky dialo. Bol som veľmi nadšený, čo všetko Boh za poslednú dobu pre toto spoločenstvo urobil. Veľká sála, zvukový systém, krásne stoličky s výsuvnými stolíkmi na písanie. Zamrzelo ma, keď som si všimol, že si tu skoro nikto nerobí poznámky, že ľudia, ktorí tu sedia sa veľmi spoliehajú na svoju pamäť a spoliehajú sa na to, že týždeň budú žiť z toho, čo si zapamätali a pritom ich Boh môže priamo na mieste osobne osloviť a nebudú to mať napísané. Ja hovorím dosť ostro a priamo, na papieri o týždeň to už tak nemusíte vnímať, tak si skúste na to teraz zvyknúť (nemáte na výber :-)). Vidím pár ľudí, čo tu majú pero, pretože si uvedomujú svoju nedokonalosť a z takej úprimnosti mám radosť. Kto ti zaručí, že Boh ti niečo povie dvakrát? Takže vás chcem povzbudiť, aby ste využili to, čo máme, tie schopnosti, ktoré máme, zdroje, ktoré máme; aj tie stoličky s tými stolíkmi. Ak dá Pán a budeme rásť v počte a požehná nám väčšiu miestnosť, napr. Istropolis, kde sú ešte pohodlnejšie kreslá s ešte lepšími stolíkmi na písanie, aj tam budeme sedieť a počúvať a spoliehať sa na to, že o týždeň dostanem záznam do rúk? Čo ak to, čo mi Boh dnes kladie do srdca o týždeň už nenájdem, pretože moje srdce bude inde.(???).

Takže z úvodu, ktorý som považoval za nutné povedať prejdem k dnešnej prednáške a začnem jedným príkladom, ktorý sa mi stal pred rokmi: Ešte za čias totality ležal na ARE v Žiline, kde som študoval, jeden nórsky misionár, volal sa Vegard Kasperssen, so zápalom čreva a nejako sa mu to skomplikovalo; vedel iba anglicky, tak sme tam prišli, čítali sme mu z Písma a modlili sa za neho. Hovoril mi jeden príbeh: Ich nórska misijná spoločnosť mala vo Švédsku svojich podporovateľov a raz ich „lokálne“ kresťanské noviny boli plné toho, ako bohatý muž daroval 10 tisíc korún na misijné účely. Bol to podľa nich veľký čin a dosť ospievaný. Kasperssen ešte dodal, že len málo ľudí vedelo o tom, že v jednom švédskom mestečku žije jedna vdova, ktorá 30 rokov posielala každý mesiac 30,- korún. Kto dal viac? - je moja otázka. (Musíme rozumieť, že o čo Bohu ide je vernosť, množstvo je druhoradé: to len aby sa niekto nenamáhal teraz jej príspevok prepočítavať.)

Jednou z otázok, ktoré som vám dával minulý týždeň bolo: Čo ťa stojí tvoje spoločenstvo? Koľko z platu? Totiž znakom slobodného človeka je jeho schopnosť slobodne prijímať dary a rovnako slobodne ich dávať. Cíti sa slobodný v rozhodovaní, čo môže so svojím majetkom, so svojím časom a talentami robiť - môže nimi slobodne disponovať, drží ich v otvorenej dlani. Boh má pre nás v zásobe neskutočné možnosti. Na svete existuje obrovské množstvo bohatstva, nemyslím tým len duchovného, ale aj peňazí. A Boh len čaká na verný boží ľud, verných správcov jeho majetku, ktorým môže tieto peniaze zveriť. Ak sa takýto kresťania nenájdu, tak sa potom tých bohatstiev zmocnia pohania a oni tieto peniaze budú využívať iba vo svoj prospech. Ďalšia myšlienka, ktorá tam zaznela, bola - ak zdravíš len tých, ktorí len teba zdravia, čo zvláštne robíš? Pokiaľ dávaš z nadbytku, čo zvláštne robíš? Veď pohania robia to isté. Ak usporadúvaš zábavu, alebo pohostenie a pozývaš iba tých, ktorí si to môžu dovoliť, čo zvláštne robíš? Pozvi takých, ktorí si nemôžu dovoliť sa takto zabávať, ktorí si nemôžu dovoliť ísť do divadla, alebo na nejaký dobrý koncert. Ak nás Boh vyzýva k dávaniu desiatkov a to je to, o čom chcem dnes večer na tomto mieste hovoriť, prečo mu dávame jedenástu časť, prečo mu chceme odovzdávať len to, čo máme navyše? Prečo chceme dávať iba to, čo nám na konci mesiaca zostane? A pritom princíp v dávaní desiatkov a požehnania z toho vyplývajúce spočívaj v niečom inom.

Desiatky pozná história ľudstva už veľmi dávno. Vzdával sa nimi hold vládcovi, panovníkovi danej zeme, národa a ponúkalo sa mu to ako dar za možnosť žiť v jeho kráľovstve, pod jeho vládou. Už dávno pred naším letopočtom starí Egypťania, Peržania ba dokonca i v Číne poznali desiatky. V knihe Gn 14,17-20 - máme obraz toho, ako, v tom čase ešte Abram ponúka svoj desiatok kráľovi: - „Keď sa (Abram) vracal po víťazstve nad cudzími kráľmi, vyšiel mu v ústrety sodomský kráľ do údolia Save, čiže do Kráľovského údolia. A salemský kráľ Melchizedech priniesol chlieb a víno; bol totiž kňazom najvyššieho Boha. Požehnal ho a povedal: ,Buď požehnaný, Abram, od najvyššieho Boha, Stvoriteľa neba a zeme! Nech je zvelebený najvyšší Boh, ktorý ti dal do rúk tvojich nepriateľov!‘ A on mu dal desatinu zo všetkého.“

Abram sa vracal z boja a takisto aj ty každý deň prežívaš svoje boje; prežívaš pot každého dňa a s čím sa vraciaš pred tvár Pána? Melchizedech bol veľkňaz podľa Písma. Nevieme o ňom odkiaľ pochádzal, aký mal rodokmeň, zrazu sa v Písme zjavil a bol nazvaný ako veľkňaz Najvyššieho a Abram sa pred ním skláňa. Toto Abram činí ešte predtým ako Boh s ním uzavrel zmluvu, kedy bol nazvaný otcom národov. Abram sa dáva od Melchizedecha požehnať, za čo mu odovzdáva desiatok z toho, čo si prináša. Aký desiatok dávaš Pánovi z tvojho ťažkého dňa a z tvojich každodenných bojov ty? Abram neuskutočňuje obetu sám. Keď prichádza k Melchizedechovi, tak nehovorí: „Daj mi ten chlieb a víno a ja obetujem teraz Pánovi sám.“ Nie, on práve Melchizedecha, ktorého uznával ako autoritu žiada, aby obetoval za neho. Čiže, aby „výmenou“ za jeho slobodný desiatok za neho priniesol obetu. Toto je predobraz hostiny, predobraz Eucharistie, predobraz princípu dávania a následného prijímania v podobe udeleného požehnania.

Pozrime sa na ďalší text v knihe Gn 28,18-22: „Keď Jakub ráno vstal, kameň, ktorý mal položený pod hlavou, postavil za pomník a jeho vrch polial olejom. A nazval toto miesto menom Betel. Predtým sa však toto miesto volalo Luza. A Jakub urobil sľub: ,Ak je Boh so mnou, ak ma ochráni na tejto ceste, ktorou teraz idem, ak mi dá chlieb na živobytie a šaty na oblečenie a ak sa šťastne vrátim do domu svojho otca, tak Jahve bude mojím Bohom a tento kameň, ktorý som postavil ako pomník, bude Božím domom. A zo všetkého, čo mi dáš, odovzdám ti desiatky.’“ Jakub z poslušnosti voči otcovi Izákovi odchádza do Mezopotámie, aby si odtiaľ priviedol ženu. Všimni si, že prvým impulzom celej Jakubovej odyssei je jeho poslušnosť. Druhá vec: na základe kroku vpred, Pán mu dáva sen, prorockú víziu. Jakubova odpoveď je: „Pán je tu a ja som o tom nevedel.“ Nič ti to nepripomína? Jeho odpoveď je: „Á, už to viem a čo teda urobím?“ Jakub si volí tri veci. Totiž Boh mu dáva tri prísľuby (verše 13-16): Prvý: „ Dám ti zem. Zem, na ktorej ......, dám tebe a tvojmu potomstvu. A tvojho potomstva bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš od východu na západ“ - to je druhý prísľub, že tvojím životom sa tvoje učinkovanie tu nekončí, budeš mať následníkov. A tretí prísľub: „Budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš a privediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním, čo som ti prisľúbil.“ Boh mu dáva tri prísľuby a Jakub odpovedá troma odpoveďami. A prvou je: „Dobre, ja si ťa beriem za svojho Boha – Jahveho si volím za svojho Boha.“ Druhá odpoveď je: „Postavím ti pomník“ - čiže to znamená miesto, ktoré bude pripomínať stretnutie sa s tebou; miesto, kde prídem a budem ti vzdávať vďaku, kde sa budem s trebou stretávať; miesto stáleho stretnuia s Bohom, niečo v mojej pamäti, čo mi ťa bude pripomínať. A tretia odpoveď: „Odovzdám ti desiatok. Dám ti to, čo ma niečo bude stáť. Ako znak toho, že to myslím vážne.“

Ďalší citát je z Dt 14,22-29: „Oddeľ desiatu čiastku zo všetkých svojich plodín, ktoré každoročne plodí zem, jedz to pred tvárou Pána, svojho Boha na mieste, ktoré si vyvolí, aby sa na ňom vzývalo jeho meno. Teda desiatu čiastku zo svojho obilia, muštu, oleja a prvorodené zo svojho dobytka a zo svojich oviec, aby si sa naučil báť sa Pána, svojho Boha v každý čas. Keby ti bola cesta pridlhá a miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, veľmi vzdialené od teba a ak ťa požehná, budeš mu môcť doniesť tieto veci, predáš to za peniaze, peniaze vezmeš do hrsti a pôjdeš na miesto, ktoré si vyvolil Pán, tvoj Boh. Za tie peniaze kúp, čo sa ti žiada: hovädzí dobytok, ovce a iný nápoj a všetko, čo sa ti zažiada: a budeš to jesť pred Pánom, svojím Bohom, budeš sa hostiť ty i tvoj dom, aj levita, ktorý je v tvojom bydlisku. Nezabudni naň, lebo nemá iného podielu na tvojom majetku. Každý tretí rok oddelíš im desiatu časť všetkej úrody toho času a necháš ich vo svojom bydlisku. Potom príde levita, ktorý nemá podiel ani dedičstvo ako ty; cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú v tvojom bydlisku, nech sa najedia a nasýtia, aby ťa Pán, tvoj Boh, požehnal v každej práci tvojich rúk, ktorú budeš konať.“ Aby ťa Pán, tvoj Boh požehnal v každej práci tvojich rúk. Toto je odpoveď Pána na tvoj desiatok. Desiatok slúži k tomu, aby sa mal dobre nielen ten, komu ho dáme, ale aby sme sa aj my všetci, celé spoločenstvo, mali dobre. Čiže máme ho doniesť pred tvár Pána. Ak robíš v ťažkom priemysle, asi ťažko sa ti bude odovzdávať ako desiatok kus sústruha. Pán ti ale hovorí, aby si v tom prípade využil peniaze. „Dnes usporiadam hostinu pred tvárou Pána“ - je predobrazom jednak Eucharistie; oslavy, povýšenia mňa - prachu na úroveň Boha, kedy si sadnem s ním za jeden stôl. Pred jeho tvárou mám požívať ovocie toho, čo som od neho dostal. Nie niekde dolu, v nejakých nočných baroch, kde dúfam, že ma nikto neuvidí; či investovať do nejakého pochybného podniku, alebo kúpiť si časopis plný dráždivých a prázdnych článkov. Boh ma vyzýva, aby som desiatok z toho, čo mi požehnal - tú časť peňazí, investoval do priblíženia sa k nemu. Môže to byť pekná dovolenka, oddych, môže to byť niečo, po čom moje srdce túži, môžem tým niekomu urobiť radosť. Dôležité je, aby si si na tomto mieste všimol ďalších ľudí, ďalší stav, ktorý v Izraelskej spoločnosti bol a to boli leviti - boli to služobníci oltára v chráme. Boh chce, aby levita má mať účasť na daroch, pretože nemal žiadny príjem, nemal žiadne dedičské právo v Izraeli. Všetci Izraeliti mohli dediť pozemky, mohli si ich rozdeľovať; levita nemohol vlastniť nič, nemal nárok na pozemok, pretože jemu Pán Boh hovorí: Ja sám som tvojím dedičným podielom. To znamená, že tu niekto musí žiť zo služby oltáru - služby Pánovi.

A ešte Nm 18,21 - „Synom Léviho týmto dávam všetky desiatky v Izraeli ako dedičný majetok na odmenu za ich služby, ktoré vykonávajú, za službu pri stánku zjavenia.“ Čiže leviti mali podiel za svoju službu, to je veľmi dôležité upozornenie zo strany Boha. Kto slúži Bohu, má právo, nárok dostať podiel za túto službu. To je biblický princíp, ktorý platil pred tisíckami rokov a rovnako platí aj dnes. Chcem sa vrátiť k tomu, ako ma Boh usvedčil z toho, ako ukracujem „levitu“ služobníka Pánovho. Pamätáte sa na Larwina, indického kazateľa, ktorý v tomto zhromaždení prednášal pred pár mesiacmi? Ja som mu kedysi sľúbil, že mu zo Slovenska doniesem med. Môj otec je včelár, bolo krásne leto a dobrá úroda medu... Mal som ho plný veľký pohár a chcel som ho rozdeliť na dve časti pre dvoch ľudí. Pohár pre Larwina som nenaplnil až po okraj, ostávalo ešte také dva centimetre, pretože som chcel, aby zostalo dosť aj tomu druhému, aby to bolo vyvážené. Potom som ten väčší pohár položil do dresu na umývanie a šiel som niečo robiť. Potom som sa vrátil k tomu dresu poumývať riady, vzal som pohár, v domnení, že je v ňom špinavá voda, že ju vylejem, hoci to nebola špinavá voda, ale med. Pán mi na moment zatemnil oči. Polovica medu určená tej druhej osobe skončila v odpade. A vtedy ako blesk prišlo ku mne usvedčenie od Pána – “Slavo, ty si chcel ukrátiť môjho služobníka? Ja som mu sľúbil, že bude mať hojnosť vo všetkom a ty ho chceš ukrátiť?” Vtedy som sa cítil taký usvedčený, že som sa fyzicky musel pred Pánom skloniť a prosiť o odpustenie. Myslel som si, že na mne nezáleží a že ten, ktorý káže a nemá žiadny stály príjem, nie je na mne závislý, pretože žije z príjmov a desiatkov svojho spoločenstva. Rozhodol som sa, že trošku odoberiem a že si to ani nevšimne a bude si myslieť, že to tak má byť. Nie!!! Boh ma veľmi, veľmi jasne usvedčil, že som podvádzal.

Hebr 7,5: „A iste aj tí, čo z Léviho synov dostávajú kňazský úrad, majú príkaz brať podľa zákona desiatky od ľudu, to jest od vlastných bratov, hoci aj oni vyšli z Abrahámových bedier.“ Leviti majú dostávať desiatky z najlepšieho; vo verši 7 je uvedené: „z najlepšieho“, nie z najhoršieho, alebo z toho, čo ostane nakoniec. Z toho najlepšieho. Dokonca sa hovorí, že to nemá byť desiatok, ale prvotina z toho, čo Boh dáva. Pamätám si, keď som nastupoval do prvého zamestnania, tak môj brat, ktorý je o tri roky starší, ma zvykol podpichnúť: „Už si dospelý, už si veľký, máš svoju prvú výplatu, tak nám niečo kúp, pozvi nás niekde.” Viem, že on kedysi zo svojej prvej výplaty, mimochodom dosť biednej, nakúpil nejaké darčeky, doniesol ich domov a všetci sme sa z toho tešili. Ja som síce nekúpil drahú vec, tuším nejaký dezert, ale šlo skôr o symboliku, o prvú výplatu. Boh veľmi lipne na tom, aby si mu obetoval z prvej úrody, z prvého, čo dostaneš, aby to bolo prvorodené, aby si Boha neodsunul na koniec, aby bolo jasné, aké miesto má on v tvojom živote. Každý Izraelita musel pred Bohom dávať sľub čestnosti - Dt 26,13-16: „... povieš pred Pánom, svojím Bohom: Vzal som zo svojho domu, čo bolo posvätené, a dal som to levitovi, cudzincovi, sirote a vdove, ako si mi prikázal, neprestúpil som tvoje prikázania, ani som nezabudol na tvoje nariadenie. Nejedol som z týchto vecí počas svojho smútku, nič z nich som neodložil, keď som bol nečistý a nič som z toho neposkytol na pohrebný kar. Počúval som hlas Pána, svojho Boha, a robil som všetko tak, ako si mi prikázal. Zhliadni zo svojej svätyne a z vysokého neba a požehnaj svoj izraelský ľud i zem, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom. V dnešný deň ti prikazuje Pán, tvoj Boh, aby si zachoval tieto ustanovenia a príkazy, aby si ich strážil a plnil z celého srdca a z celej svojej duše.“ Čiže každý Izraelita sa musel postaviť pred Pána a otvorene priznať, čo mu dal, či to bolo to, čo mu dával z hĺbky duše. Čo môže za to od Boha očakávať je: krajina oplývajúca mliekom a medom. Boh ti dáva sľub, ak mu dáš z hĺbky svojej duše časť tvojej práce, zárobku, času: požehná ti krajinu oplývajúcu mliekom a medom. Toto je biblický princíp. Farizeji v snahe sa obohatiť to však dotiahli až do absurdností, oni požadovali desiatky zo všetkého, dokonca Mt 23,23: „Beda vám, zákoníci, farizeji a pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie - spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať.“ Rozumieme – stali sa z toho úplne zbytočné desiatky, ktoré pred Bohom nemali cenu, pretože zanedbávali niečo úplne iné. Neodbi svoju vernosť Bohu iba desiatkami. Veľmi musíme dávať pozor na to, čo nám hovorí srdce, aké je naše srdce, keď dávame desiatok.

Snáď najúplnejšie vyjadrenie ohľadom desiatkov dáva Mal 3,10: „Prineste celý desiatok do zásobárne, aby bol pokrm v mojom dome a týmto ma vyskúšajte - hovorí Pán zástupov, či vám neotvorím okná neba a nevylejem na vás požehnania viac ako dosť.“ Všimni si, že na konci nie je otáznik... Boh ti sľubuje, že za tvoj desiatok, za tvoju štedrosť, ti otvorí okná do neba. Nehovorí tu o odchýlení alebo pootvorení. Hovorí, že ti otvorí okná do neba. Skúste si predstaviť nebo a jeho okná ako sa otvárajú. Vidím, ako sa v tomto momente, v tomto spoločenstve otvára mnoho okien do neba! Boh hovorí: Vyskúšaj si ma takto, doslova hovorí: Skús to; skús a uvidíš, ako sa ja zachovám. Boh nám ponúka partnerský vzťah. Buď slobodný, necíť sa byť nútený a ber ma ako partnera. Jednoducho, odovzdaj mi svoju prvotinu a ja ti urobím toto: Boh nám v závere tohto citátu sľubuje jedinú vec, ktorú nám naloží na plecia viac, ako dokážeme uniesť - a tou je jeho požehnanie.

Je tu niekto kto má problém, že cíti ako tápe, ako mu život plynie dolu vodou roky a roky v starých koľajách a nevie si rady? Tebe chce Malachiáš ešte niečo povedať (Mal 3,7-9). Ak ťa to zaujíma, tak si tento citát nájdeš doma sám. Boh ti povie, prečo je to tak. Ak chceš, aby sa to zmenilo, tak tomu, čo tam je napísané uver, a ešte dnes pred Pánom čiň pokánie, zmeň svoj postoj a urob krok. Nový Zákon o desiatkoch hovorí vo viacerých citátoch. Pavol bol veľmi dobrým príkladom a veľmi Cirkev dokázal povzbudzovať, napr. cirkevné spoločenstvo vo Filipách, ktoré bolo bohaté, pretože tam boli kresťanskí obchodníci, ktorí poctivo rozdávali. Vo vzťahu k dávaniu vrámci spoločenstva hovorí v 1Tim 5,17-18: „Starší, ktorí sú dobrými predstavenými, zasluhujú si dvojnásobnú úctu, najmä tí, čo sa namáhajú pri slove a vyučovaní.” Veď Písmo hovorí: ,,Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu” a ,,Robotník si zaslúži svoju mzdu.”

Rozumieš tomu? Ak nie, tak si otvor 1Kor 9,13-14: „Neviete, že tí, čo konajú svätú službu, jedia z toho, čo je vo svätyni, a tí čo slúžia oltáru, majú z oltára podiel? Tak nariadil aj Pán tým, čo zvestujú Evanjelium, aby z Evanjelia žili.“ Každý týždeň tu stoja pred vami ľudia, ktorí vám zvestujú evanjelium. Oni, podľa Písma, majú právo na to, aby žili z evanjelia. Oni to od vás nevyžadujú, pretože aj Pavol sám hovorí - 1Kor 9,16-18: „Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, to je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal. Ak to robím z vlastnej vôle, mám nárok na odmenu. Aká je teda moja odmena? Že keď hlásam evanjelium, predkladám ho zadarmo a nevyužívam svoje právo pri evanjeliu.“ Oni to teda od vás nevyžadujú, ale vy to musíte vedieť, že takto to vraví Božie slovo. Nemyslime si, že evanjelium nám hlásajú len ľudia, ktorí majú kolárik, alebo reverendu. Sú to ľudia, ktorí stoja tu, kde každý týždeň čerpáte duchovný pokrm. Ak dokážem mesačne investovať do telesného pokrmu, prečo nedokážeme investovať do duchovného porkmu? Daj si teraz odpoveď na túto otázku! Všetci sa možno zdesili: 10 %? To je trochu priveľa. Dobre, začnime s päť percentami. Veľa? OK. Tak s dvoma, veľa? Vidím ako tu fungujú kalkulačky v hlavách. Tak teda jedno %, pol %. Súhlasí niekto s tým? Jedno %, pol %. Nejednáš so mnou, brat a sestra, nezabudni. Jednáš sa s Bohom. Ak máš napr. priemerný mesačný plat 10 tisíc korún, tak je to 100,- Sk. Ak dokážeš dať pre toto spoločenstvo 100 korún mesačne, tak nebude mať problém žiť. A ja ti hovorím, ak dáš nie sto, ale 120, 130 korún, Boh ti požehná ešte viac. O tomto princípe som hovoril minulý týždeň. Investuj do svojho domova, investuj tam, kde sa cítiš doma. Ak sa cítiš niekde inde doma, investuj tam. Ak ale chodíš rád sem, cítiš, že tu prijímaš Božie slovo, tak sa cíť aj ako dieťa, ako dospelé Božie dieťa, ktoré prináša do svojho spoločenstva a ....... má právo potom aj očkávať naspäť. Keď veriaci začne prinášať desiatok do spoločenstva, tak to je znak jeho zrelosti.

Ak si študent, viem, bol som aj ja študentom s prázdnymi vreckami. Vyskúšaj ale aj ty Pána: možno tých 30 korún naozaj nájdeš. Nechcem, aby sme boli stále deti a prijímali stále mlieko. Chcem, aby sme prešli na tvrdšiu stravu; aby toto mesto poznalo zrelých kresťanov, aby tento národ bol plný zrelých kresťanov; chcem, aby do politiky prichádzali zrelí kresťania, aby do finančných oblastí prichádzali zrelí kresťania, dobrí správcovia, ktorí peniaze budú brať ako dar od Pána, nie na svoje vlastné obohacovanie. Tých tvojich 30 korún je dobrý začiatok. Je to základ, pretože Pán hovorí: „Verný sluha, bol si verný v malom, urobím ťa verným nad veľkým.” Ak sa nenaučíš byť verným vo svojich financiách, v dávaní pre tvoje spoločenstvo v malom, nemôžeš očakávať, že Boh ťa urobí verným vo veľkých záležitostiach. Áno, môžeš sa vypracovať aj na ministra financií, ale bude z teba mizerný minister a ľudia pod tebou sa budú mať tiež mizerne.

Ešte jednu vec: Boh používa ľudí, ktorí sú verní vo svojich financiách a v dávaní desiatkov. Boh má pre týchto ľudí plán, chce ich využiť na budovanie svojho Kráľovstva. 2Kr 22,5-7: „Boh použil na stavbu svojho chrámu tesárov, kamenárov, ktorí boli spoľahliví, verní vo finančných záležitostiach. Dokonca, keď sa im mala byť vyplatená odmena za prácu, tak kráľ povedal úradníkom: ,Nemusíte žiadať žiadne potvrdenie, nič sa nemusí spisovať, preže sú to verní služobníci, ktorí sa osvedčili vo svojich financiách.’” Ja ťa dnes vyzývam, aby si sa osvedčil tiež. Vyzývam Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina, predstaviteľov, ktorí sú tu, vedúcich, aby vypracovali prehľadnú finančnú politiku tohto spoločenstva; aby pravidelne skladali účty z hospodárenia s peniazmi, ktoré sem prinesiete, pretože toto je váš domov, toto je miesto, kde patríte, kde máte svoje práva a aj povinnosti. Vy, ktorí ste sem dnes prišli, neprišli ste počúvať mňa, ja som pre vás jeden z tisícov, ktorý dokáže hovoriť do mikrofónu. Vy ste tu ale prišli stretnúť živého Boha a verím, že sa tak aj stalo. Za to nech je Bohu vďaka.

„Rád by som ešte Sláva doplnil. Neberte to ako osobnú reklamu, alebo že to robíme zo zištných dôvodov. Myslím, že všetci viete, že zo zbierok, čo sa konajú, ja a ani Braňo nemáme ani korunu. Ale aby bolo na poriadku Božie slovo, o ktorom hovoril Slavo; v živote kresťana, ktorý žije s Bohom, príde k momentu, kedy vie, že peniaze, ktoré má, nie sú jeho, ale je správcom; správcom peňazí, ktoré mu dal Boh. A v jeho Slove je to tak napísané – Boh si žiada desiatu časť tvojho príjmu. To nie je prosba, či nejaký príhovor, to nie je „snáď, či by si mohol“, jednoducho Boh hovorí: „Desiata časť mi patrí.” Dalo by sa to nazvať ako taký dlh, ktorý máš voči Bohu, že desiata časť tvojho príjmu patrí Bohu, aby on z toho mohol podporovať veci, ktoré chce on.

Čo znamená prvotina? Znamená to, že si rozdelíš svoje príjmy na desať častí a hneď tú prvú odovzdáš Bohu, alebo tam, kde si sa rozhodol. Teda nespravíš to tak, že si rozdelíš svoje príjmy na desať častí, minieš ich a ak ti náhodou niečo zvýši, tak to odovzdáš Bohu. Prvotina znamená, že najprv rozdelíš, potom to dáš ako prvé a z ostatného žiješ. Ďalšia vec, ktorá sa týka tých desiatkov, nášho spravovania peňazí, o čom Slávo hovoril minule: Keď dávaš, Boh dáva tebe, ak nedávaš, Boh ti nemôže dávať. Keď dávaš desiatok, tak vlastne plníš tú normu, ktorú on požaduje a on ti vtedy otvára cestu. Tu platí aj trochu to, čo hovoril Slávo, že keď dávaš iba to, čo je tvoja povinnosť, čím sa potom hrdíš? Čiže desiatok je ten štandard, ktorý máš dať Bohu a je to vlastne tvoj dlh voči Bohu. Keď dáš niečo okrem desiatku navyše, tomu sa už hovorí dar. To už Boh od teba nevyžaduje ako povinnosť, to už môžeš dať ty, zo slobodného postoja svojho srdca. Platí: „Radostného darcu miluje Boh.” 10 % patrí Bohu a s ostatným si nakladáš ako chceš a keď z toho dáš ešte niečo Bohu, to už je dar, ktorý on od teba nevyžaduje, ale je veľmi rád, že ho dávaš, pretože ťa môže žehnať viac. A ver, že on po ničom inom netúži.

Je dobré si tieto veci uvedomiť. Viem, že to môže viesť k diskusii - čo s tým, keď Cirkvi dávame niečo z daní, nech sa to prepočítava. Nebuďme takí úzkostliví. Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že dávam desiatok z toho, čo mám a nevidím v tom, žiaden problém. Vidím, že sa z toho dajú podporovať rôzne Božie veci. Dával som desiatok môjmu spoločenstvu, keď som sa dozvedel o týchto princípoch aj ako študent a my sme z týchto desiatkov financovali rôzne Božie veci. Viem, že fondu dobre padlo aj tých mojich 150,- korún, ktoré som dával. To je ale o poslušnosti, nie je to o špekulovaní, o výhovorkách, strachu a závislosti na peniazoch. Keď budeš vidieť, že je to naozaj tak, tak príjmi tento postoj. Keď sa ti to nebude zdať, pozri si to v Božom slove. Zo začiatku sme aj my pozerali - veď dávam také 3 - 4 % a z mojích daní sa platia kňazi, atď. Nešpekuluj. To dávaš, lebo musíš. Teraz začni dávať, pretože chceš.

Jeden chlapec nám napríklad hovoril, že duchovne žije z Komunity blahoslavenstiev a chodieva tam na víkendy. Tak sme mu povedali, aby platil desiatky tam, lebo tam je jeho domov. Tak ako Slávo hovoril, že tam odkiaľ čerpáš, kde rastieš, tam patrí tvoj desiatok. Takže - prvá desiata časť, a čo je navyše - to je dar. Čo dávaš - tých tvojích 10 % - nemôžeš sa nimi pýšiť, pretože to od teba Boh chce ako riaditeľ a ty si len jeho správca. Viem, že sú to niekedy tvrdé slová. Premýšľajme nad nimi. Boh je veľký, ukáže nám, čo bola pravda z toho, čo hovoril Slávo. Jemu ide o našu vernosť. Ešte mi napadla jedna vec, ktorá je často akousi výhovorkou - že nemôžem dávať desiatky, keďže nemám dosť peňazí, nemôžem dávať to percento, lebo nemám z čoho žiť. Ja ti však môžem povedať, že práve toto je cesta k tomu, aby ťa Boh požehnal, keď sa rozhodneš vtedy, keď nemáš z čoho. Keď máš - to dáva každý, ale Božie princípy platia rovnako - či máš mesačný príjem 100 tisíc, alebo 4,5 tisíca. Vždy je to 10%. Vždy je to desiatok  

Použitá Literatúra:

Suter, Gmür: Business Power for God´s Purpose, Verlag, Švajčiarsko

Avanzini: Mocné principy finančního růstu, Dynal, ČR

NIV Compact Concordance, Compact Dictionary of the Bible, Zondervan, USA

Sv.Písmo SZ a NZ, SSV, Trnava 1998  

© Slávo Pjatak

© Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina  

http://www.martindom.sk/index.php?vypisat=4&id=323&type=md_main_menu&t=61

Liturgický kalendár

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev
Farnosť Štefultov

Štefana Moyzesa 2,
969 01 Banská Štiavnica 3

Telefón: (045) 692 18 68
Mobil: 0905281015
E-mail: stefultov@fara.sk
Správca farnosti: Mgr. Norbert Ďurdík