Slider 1Slider 2Slider 3

Dejiny | Kňazi

Na Štefultove, pred založením farnosti, pôsobili kňazi z Banskej Štiavnice ako napr. Severín v roku 1781, Martin Babič v roku 1782, ale to až na opakované žiadosti obyvateľov Štefultova. Pritom pastoračná činnosť kňazov sa viazala aj na Sitniansku, Galizon a Dolnú Roveň. Od založenia našej farnosti v roku 1784 až do dnešných dní, sa tu vystriedalo mnoho kňazov. Z tridsiatky kňazov, ktorí tu pôsobili spomenieme len niektorých. V prvom rade nemôžeme obísť Ignáca Kolakovského, ktorý vo farnosti pôsobil od jej založenia, v roku 1784. Pričinil sa o výstavbu farského kostola a o vybudovanie farskej knižnice. Táto sa i dnes radí k najcenejším v regióne. Z podnetu Jozefa Sandrika, ktorý na Štefultove pôsobil do roku 1900, sa v Štefultove založila Rímskokatolícka školská stolica. Táto mala na starosti všetky školské záležitosti. Starala sa o údržbu školskej budovy, učiteľov byt, ako aj jeho plat. Jej členovia sa volili z vážených občanov. Na čele školskej stolice stál správca fary. Školská stolica pravdepodobne fungovala až do konca druhej svetovej vojny. Ďalším kňazom, ktorého by sme chceli pripomenúť je Jozef Hlavatý. V roku 1903 ho menovali za farára v Štefultove, v predmestí Banskej Štiavnice. Tu bol až do jesene 1929. Rozvinul činnosť Spolku sv. Alžbety, ktorý mal predovšetkým charakter kresťansko katolíckeho sociálneho spolku. Jozef Hlavatý bol tiež predsedom Rímskokatolíckej školskej stolice a zaslúšil sa o založenie Dobrovoľného hasičského zboru v Štefultove. Krátko tu pôsobil aj kňaz Andrej Radlinský, významný slovenský jazykovedec, pedagóg a publicista. Patril k najzaslúžilejším osobnostiam slovenského národného a kultúrneho života 19. storočia. Aktívne sa podieľal na slovenskom národno-politickom hnutí a ako jazykovedec výrazne ovplyvnil vývoj a kodifikáciu spisovnej slovenčiny. Pričinil sa o povznesenie slovenského školstva. Zúčastnil sa na rozvoji a šírení katolíckej náboženskej spisby. Bol jedným zo zakladateľov Matice Slovenskej a Spolku sv. Vojtecha.

Kňazi

Ignác Kolakovský SJ 1784 - 8.9. 1814 (*18.9.1749 Banská Belá - 8.9. 1814 Štefultov)

Pôsobil na Štefultove od roku 1784 až do svojej smrti 8.9. 1814. Na výpomoc pri stavbe kostola dostal v roku 1799 kaplána Antona Kocha. Ignác Kolakovský sa narodil v Banskej Belej. Univerzitné štúdia v Trnave absolvoval v roku 1766 (filozofia a teológia). Ďalšie štúdia v Spoločnosti Ježišovej (SJ). Pôsobil v kolégiu v Prešove, magister rétoriky a poézie. 1779 v Bratislave, 1780 katechéta a kazateľ v Banskej Štiavnici. 1784 farár v novozriadenej farnosti Štefultov, kde pôsobil až do svojej smrti 8. septembra 1814.Ignác Kolakovský SJ, prvý správca farnosti, založil farskú knižnicu, ktorá sa so svojimi zachovanými 781 zväzkami radí k najcennejším v regióne.

Jozef Unruch 9. 9. 1814 - 27.12. 1827 (*? – 6.3. 1830 Štiavnické Bane)

Teologické štúdia ukončil v Pešti, ordinovaný bol v roku 1810. Kaplánsku službu vykonával v Banskej Štiavnici, od roku 1814 mu je pridelená farnosť Štefultov, potom pôsobil v Štiavnických Baniach, kde 6. marca 1830 zomrel.

Ján Magula 17.4. 1828 –19.7. 1840 (*6.12. 1794 Bohdanovce nad Trnavou– 19.7. 1840 Štefultov)

Rodák z Bohdanoviec nad Trnavou. V roku 1795 ukončil štúdiá v Maranume v Trnave, vysvätený bol v roku 1818. najprv pôsobil ako kaplán vo svojej rodnej obci, potom v Štiavnických Baniach, 1827 administrátor v Štiavnických Baniach a od roku 1828 administrátor a farár v Štefultove. V Štefultove pôsobí až do svojej smrti19.7. 1840. Jeho hrob sa nachádza v Dolnom štefultovskom cintoríne - kamenný kríž.

Alojz Ipovicz 19.8. 1840 –11.3. 1869 (*20.1. 1804 Kremnica – 11.3. 1869 Štefultov)

Narodil sa 20.1. 1804 v Kremnici. Ukončil filozofické a teologické štúdia v Trnave. Vysvätený bol 25.10. 1828. Najprv pôsobil ako kaplán v Hronskej Novej Vsi (Vieska), potom v roku 1829 v Hontianskych Trsťanoch, neskôr v Hodruši, a od novembra 1829 bol kaplánom v Banskej Štiavnici. Od roku 1840 pôsob, až do svojej smrti (1869), vo farnosti Štefultove.

Móric Kvassay 26.6. 1869 – 2.3. 1884 (*25.02. 1841 Visolaje – 3.12. 1891 Banská Štiavnica)

(Mauricius, Mauritius)

Narodil sa 25.02. 1841 v dedinke Visolaje. Filozofické štúdia ukončil v Trnave, teologické štúdia v Ostrihome, kde bol 26.7. 1864 vysvätený. Pôsobiská: Nová Dedina (Hronská Nová Ves), Banská Štiavnica, Štefultov, Banská Štiavnica, 1864-1884 kaplán v Banskej Štiavnici, od 2.3. 1844 farárom v Banskej Štiavnici, 1889 prepošt, 1890 dekan. Zomrel v Banskej Štiavnici 3.12. 1891.

Jozef Sandrik 27.7. 1884 – 30.4. 1900 (*2.1. 1853 Bobrov – 17.6. 1915 Balážske Ďarmoty)

Narodil sa 2.1. 1853 v Bobrove. Teologické štúdia ukončil v Pazmaneu vo Viedni, vysvätený bol 16.7. 1876. Kaplánske pôsobiská: Nová Dedina (Hronská Nová Ves), Banská Štiavnica  od (1876?) 1879, farár od 27.07 1884 až do dôchodku v Štefultove. Potom pôsobil v nemocnici v Balážskych Ďarmotách (Balassagyarmat), kde 17.6. 1915 zomrel. Z jeho podnetu sa v Štefultove založila Rímskokatolícka školská stolica.

Imrich Hojsík 1900 – 1902 (*5.3. 1868 Šurany – 31.12. 1953 Štúrovo)

Narodil sa 5.3. 1868 v Šuranoch, vysvätený bol 28. 6. 1891. Kaplán Veľký Kýr, 1892 Šaľa, 1899 administrátor Kráľová nad Váhom, Helemba (Chľaba), 1899 kaplán Banská Štiavnica, 1900 administrátor v Štefultove, 1902 kaplán Šaľa, 1903 kaplán Stupava, 1906 administrátor Veľké Šenkvice, 1907 farár Zohor, 1910 farár Stupava, 1915 dekan, n. o. 1937 Palárikovo. Zomrel 31.12. 1953 v Štúrove.

Jozef Hlavatý 1.7. 1902 – 7.11. 1929 (*17.8. 1867 Šaľa – 14.12. 1931 Bratislava)

Narodil sa 17.8. 1867 v Šali. Študoval na gymnáziu v Trnave a teológiu v Ostrihome. Vysvätený bol 27.6. 1892. Kaplánske pôsobiská: Bajna (Esztergom-Bajna,Maďarsko), 1893 Veľké Kostoľany, 1895 Urmince, 1896 Banská Štiavnica. Tu si získal obľubu hlavne medzi vysokoškolákmi. Roku 1902 ho menovali za farára v Štefultove. 1916 ho zvolili za dekana. V novembri 1929 odchádza na odpočinok do bratislavského penzionátu Salvator. Zomrel 14.12. 1931. Pochovaný je na Martinskom cintoríne v Bratislave. Pre svoju prívetivosť bol veľmi obľúbený. Rozvinul činnosť Spolku sv. Alžbety, založeného v r. 1896 pri príležitosti mileniárnych osláv vzniku uhorského kráľovstva. Bol predsedom Rímskokatolíckej školskej stolice a zaslúžil sa o založenie Dobrovoľného hasičského zboru v Štefultove.

Štefan Večerek 7.3. 1930 – 29.3. 1932 (*? Zákamenné – 17. 12. 1973 ?)

Narodil sa v Zákamennom. Klerik v Prahe, bohoslovenské štúdia v Innsbruku, dokončil ich v Hradci Králové. Banskobystrický biskup ho vyvätil za kňaza začiatkom februára v roku 1916 (1918?). Kaplánsku činnosť vykonával v Detve a v Rači 1921-1930. Na Štefultove od roku 1930. 

Pavol Takáč (Takács) 1932 – 20.1. 1938 (*6.5. 1904 Veľké Úľany - 17.05. 1976 Stoličný Belehrad (Székesfehervár(?)

Narodil sa 6.5. 1904 vo Veľkých Úľanoch (Veľký Fedýmeš). Vysvätený (1.?)3.11. 1929, kaplánom v dedine Moča (Dunajská Moča), 1.9. 1931 kaplán v Komárne, od roku 1932 do 1938 administrátor v Štefultove, 20. 1. 1938 – inkardinovaný do Trnavskej apoštolskej administratúry, spravoval farnosť Kubáňovo (Setich)1938, od roku 1945 školský inšpektor, neskôr dekan 1971 a farár v Sládkovičove. 17. 5. 1976 odchádza na odpočinok do Stoličného Belehradu (Székesfeherváru).

ThDr. Martin Csányi 1938-1959 (*2. 9. 1892 Tvrdošovce - 15. 11. 1978 Banská Štiavnica)

Narodil sa 2. 9. 1892 v Tvrdošovciach, vysvätený 24.(23.)? 6. 1918. Kaplán v Šamoríne, 1922 Tomášikovo, 1926 adm. Hokovce, 1927 kapl. Kamenný Most, 1928 kapl. Komárno ? (Veľký Biel?) , 1929 Banská Štiavnica, 1938 adm. Štefultov, 1939 farár, 1941 školský inšpektor; 1942 dekan, 2. mája 1943 na valnom zhromaždení DHZ Štefultov farár Martin Csányi navrhol postavenie kaplnky pri hasišskej zbrojnici. 1959 odchádza do dôchodku, 1962 farár Hokovce, 1962 n.o. v Banskej Štiavnici, kde 15. 11. 1978 zomrel. Pochovaný je v cintoríne Frauenberg.

Emil Alojz Masár OFM 1959-1974 (*8.11. 1930 Korytné – 5.6. 1975 Veľká Lehota)

Narodil sa 8.11. 1930 v Korytnom. Študoval na františkánskom gymnáziu v Malackách, kde v roku 1941 maturoval. Po vstupe do rehole menších bratov prijal meno Alojz. Od roku 1941 bol študentom Bohosloveckej fakulty v Žiline. Tu bol 19. augusta 1945 vysvätený za kňaza. Až do apríla 1950 pôsobil vo františkánskom kláštore v Žiline. Zaoberal sa filozofiou a cirkevnou históriou. Publikoval a bol stálym spolupracovníkom časopisu Serafínsky svet. Bol kaplánom v Kremnici. Dňa 13. 4. 1950 došlo k organizovanej celoplošnej likvidácii reholí v ČSR na rozkaz vedenia KSČ, františkán Emil Masár bol sústredený vo Svätom Beňadiku nad Hronom. Intenzívna činnosť ŠtB a ich snaha skompromitovať kňaza Emila Masára postupne vyústili až do vykonštruovaného porušenia zákona jeho následné zaistenie v roku 1958. Emil Masár bol ľudovým súdom odsúdený na polročné odňatie slobody. Po odpykaní trestu bol páter Emil Masár disponovaný do farnosti Štefultov, kde bol pod dohľadom štátnej bezpečnosti. Od júna 1958 do marca 1959 bol administrátorom farnosti v Myjave. Preložený bol do farnosti Veľká Lehota pri Novej Bani. Rok po nástupe do Veľkej Lehoty sa jeho zdravotný stav zhoršil a tu aj 5. júna 1975 zomiera.

Jozef Lukačovič 1974-1983 (*16. 12. 1932 Bojná - 8. 6. 2003 Norovce)

Narodil sa 16. 12. 1932 v Bojnej. Vysvätený bol 22.6. 1969. Kaplán Senec, 1973 Banská Štavnica, 1974 správca fary Štefultov, 1983 správca fary Banská Štiavnica, 1986 Palárikovo; farár 1994 Jacovce; n.o. 1995 Vrícko; adm. 15.2.1997 Norovce; n.o. 1.7.2000; výpomoc 15.3.2001 Norovce; Zomrel 8. 6. 2003, pochovaný je v Bojnej.

Pavol Zaťko jún 1983 - 1.7. 1995 (*14. 4. 1952 Topoľčany )

Narodil sa 14. 4. 1952 v Topoľčanoch, vysvätený za kňaza bol 8. 6. 1975. Kaplán v Pezinku, 1976-1977 absolvoval základnú vojenskú službu, 1978 kapl. Komárno, 1980 kapl. Trnava v kostole sv. Mikuláša a správca kostola Najsv. Trojice (jezuitský), 1983 správca farnosti Štefultov, dekan; od 1. 7. 1995 duchovná služba slovenským veriacim Budapešť, vedúci Slovenskej katolíckej misie v Maďarsku; 1. 10. 1997 - rektor kostola Milosrdných bratov, nemocničný kaplán, 1. 7. 2001 – aj k 5. 6. 2005 - predseda Kolpingovho diela v SR,

Po Pavlovi Zaťkovi farnosť Štefultov nakrátko spravoval RKFÚ Banská Štiavnica, kňazi  Imrich Šišulák a Milan Lacko

Peter Janík 1.7. 1996 – 2001 (*19.8.1970 Nižná nad Oravou)

Narodil sa 19.8.1970 v Nižnej nad Oravou, ord. 19.6.1993; kap. 1993 Senica, 1.7.1995 Pezinok; adm. 1.7.1996 Štefultov, 1.7.2001 Hodruša-Hámre; far. 1.4.2003 Dolné Plachtince, od 25.4.2006 Lipová, 1.7.2013 - 30.06. 2015 Maňa. Od 1.7. 2015 Slatina nad Bebravou.  Autor knihy veršov Cesta ku Tebe (2014)

Miloš Pikala 1.7.2001 - 30.6. 2008 (*13.10.1970 Liptovský Mikuláš)

Narodil sa 13. 10. 1970 v Liptovskom Mikuláši, ordinovaný 26. 11. 1994; kap. 1994 Šurany, 1.7.1996 Trnava- kostol sv. Mikuláša; adm. 1.7.1997 Veľké Zálužie, 1. 7. 2001 Štefultov, 1. 7. 2008 dekan v Banskej Štiavnici, 3. 7.  2015 Turčiansky Peter

Norbert Ďurdík 1.7. 2008- (*17.8. 1974 Partizánske)

Narodil sa 17. 8. 1974 v Partizánskom. Od roku 1999 kňaz v Martine, neskôr kaplánom v Prievidzi, Horných Hámroch, Žarnovici a Brezne. Od roku 2003 administrátor a neskôr farár v Podkoniciach. Od 1. 7. 2008 farár v Štefultove.

 

KAPLÁNI V ŠTEFULTOVE

Ignác Kech (Anton Koch) 1799

Andrej Kalibay 1800

Anton Zabrovský 1802-1811

Ignác Babjak 1804

Anton Pinter (okolo r 1840)

Dr. Andrej Radlinský 1843 

Ján Ľudovít Závada 1892-1893

Andrej Vendégh 1893-1895

Adalbert Dénes (Vojtech Dénes) 1895-1898 

narodil sa 31.8.1869 v Seredi, ord. 31.9.1893; kap. Nemčiňany, 1894 Topoľčianky, 1896 Štefultov; v diecéze Transylvánskej 1898-1909; adm. 1909 Nemčiňany, Pečenice; far. 1910 tamtiež, 1929 Dolné Rykynčice; asesor 1943; adm. 1946 Kráľovský Brod

František Lazar 1898

(fotografiu Juraja Bargaru nám láskavo zapožičal János Luky)

ThDr. Juraj Bargar (Bargár) 1899 

narodil sa 22.4.1873 v Lazanoch, ord. 26.8.1897; kap. Modra, 1899 Štefultov; katechéta 1900 Budapešť; kap. 1903 Budapešť-Krisztinaváros; adm. 1915 tamtiež; far. 1916 Ondrejovce; zástupca dekana 1925; dekan 1930-1938 dekanát Lekýr; čestný kanonik 1941; chorý 1945; n.o. 1946

Alojz Vladár vo farnosti vypomáhal po prvej sv. vojne

 

KŇAZI Z FARNOSTI ŠTEFULTOV

Alojz Pachinger (* 5. 6. 1846 Štefultov - 11. 9. 1913 Temešvár, Rumunsko)

Narodil sa 5. júna 1846 v Štefultove. Rehoľné sľuby zložil 14. apríla 1870 vo Svätom Jure. 29. augusta 1870 ho vysvätili za kňaza. Pôsobil ako profesor na školách v Nitre, Trenčíne, Zreňanine (Srbsko), Vacove, Budapešti, Nagykanizsi, Banskej Štiavnici, Kluži. Ako botanik a zoológ sa zaoberal flórou a faunou najmä okolia Kluže a svoje štúdie publikoval v mnohých vedeckých časopisach.

KŇAZI POCHOVANÍ NA ŠTEFULTOVE

 František Fabián

 

Ján Magula

 

 

 

Zdroje: Niekoľko dát k dejinám farnosti Štefultov. Zostavil Hadrián Radváni 1984. 
Štefultov a Sitnianska v minulosti. Zostavovateľ: Ivan Makovíny. ISBN 80-968614-2-2. Autori textov: Mikuláš Čelko, Mária Čelková, Juraj Foltán, Milan Hock, Eva Lovasová, Ivan Makovíny, Elena Síkorová
http://www.mariasoft.sk

Fotografie: Viliam Ladziansky, fotografie zo súkromných archívov

 

 

 

Liturgický kalendár

Kontakt

Rímskokatolícka cirkev
Farnosť Štefultov

Štefana Moyzesa 2,
969 01 Banská Štiavnica 3

Telefón: (045) 692 18 68
Mobil: 0905281015
E-mail: stefultov@fara.sk
Správca farnosti: Mgr. Norbert Ďurdík